Dobrí novinári sa nedelia na liberálnych a konzervatívnych, ale poctivých a jednostranných

Autor: Peter Kremsky | 13.2.2015 o 13:00 | Karma článku: 10,21 | Prečítané:  624x

Referendum za rodinu pred pár dňami skončilo. Ako skončilo, to je otázka názoru. 

Je nesporné, že sme od neho očakávali vyššiu účasť, osobne som dokonca vo svojom poslednom blogu pred referendom hovoril o nadpolovičnej.

Mal som prehnané očakávania. Ľudí, ktorých táto hodnotová téma nezaujíma, je oveľa viac, ako som si myslel. Zdá sa, že aj tých, ktorých nezaujíma téma hodnôt vôbec.

Účasť dosiahla len niečo cez 20 percent, veľa ľudí bolo možno presýtených zložitou a neférovou diskusiou. Mnohí možno nerozumeli otázkam, boli zmätení protichodnými tvrdeniami i argumentmi, že referendum vlastne nič nezmení.

Tí, čo na referendum prišli, ukázali silný záujem o ochranu rodiny, o práva rodičov chrániť svoje deti a ich záujmy. Že je takých ľudí na Slovensku takmer milión, je výborná správa. Zvyšného tri a pol milióna nie je proti, len mu je to zvyčajne jedno.

Rudé právo 1985

Tento týždeň sa logicky rozbehla diskusia, akú úlohu v tom zohrali médiá. Existuje dosť argumentov o tom, že toto referendum médiá zarezali.

Protiargumentom nie je dojem liberálnych „mediálnych expertov“. Môže to ukázať iba poctivá mediálna analýza, ktorú pocitmi a dojmami nemôže nahradiť hádam ani najväčší ideológ.

Ako hanebné príklady jednostrannosti slovenských médií možno spomenúť titulku Pravdy v deň referenda, či dojáčiky o tých istých šťastných homosexuálnych rodinkách, ktoré sa objavovali postupne aj v štyroch médiách v jeden týždeň.

Asi nie preto, že viac takýchto rodiniek už na Slovensku nemáme. K poctivej žurnalistike patrí aj opačný príbeh - o tých, kde to nedopadlo takto ideálne, kde koncepcia „novej rodinnej normálnosti“ na celej čiare zlyhala.

Neslúži ku cti mnohým médiám, ak používali typický nástroj propagandy – postaviť nezmyselný, klamlivý alebo vymyslený argument, vložiť ho do úst Aliancie za rodinu a potom sa pýtať „expertov“, čo oni hovoria na takú hlúposť.

Príklady – tradičná rodina, zákaz sexuálnej výchovy, uprednostnenie ponechania detí v detskom domove. Všetko nezmysly, ktoré Aliancia nikdy netvrdila, ale keď sa niečo stokrát opakuje, všetci tomu uveria, na to prišiel už aj pán Goebbels neblahej pamäti. Často som si pri čítaní týchto článkov pripadal, akoby som mal otvorené Rudé právo z roku 1985

Čo budeme čítať?

Rozbehla sa aj iná diskusia o tom, kde takmer milión ľudí, ktorí sa za konzervatívne hodnoty vyslovili nájde informácie, keď hlavné médiá sú zjavne v rukách liberálov, ako napríklad píše Filip Struhárik v Denníku N.

Filip sa v inom svojom článku, analýze spracovania referenda zamýšľa nad tým, či oni ako liberálne médium o tejto téme písali vyrovnane. Cituje pritom moje vyjadrenie z televízie, že médiá píšu o referende len negatívne. Odpovedá na to počtom účastníkov za a proti v anketách.

To je samozrejme, klasické zavádzanie. Uchyľuje sa k nemu viacero liberálnych novín, pretože je to ľahká, aj keď nepoctivá odpoveď. Anketa nie je článok a médiá vždy hľadajú do ankety také aj onaké odpovede, aby to nebolo jednofarebné.

Mal som na mysli samozrejme články, nie ankety. Keď si Filip dá tú prácu, že spočíta nielen články o referende, ale aj ako boli ladené, urobí slobode slovenskej žurnalistiky dobrú službu na dlhé roky.

Aj keď treba uznať, že Denník N patril k médiám, ktoré svoje liberálne videnie sveta prezentovali pomerne slušne a umiernene, na rozdiel od jeho viacerých konkurentov. Dokonca aj objavil, že konzervatívne mysliaci ľudia nie sú náboženskí fanatici, ale vzdelaní ľudia s jasným názorom. Super, ročné oneskorenie, ale predsa. :-)

Nestačí ohlodaná kosť

Fakt je ten, že konzervatívne spravodajské médium na Slovensku neexistuje a na rozdiel od Filipa si vôbec nerobím nádeje, že by sa ním mohol stať niektorý z kresťanských webov. Katolícke noviny totiž nie sú prirodzeným protipólom SME, ani LifeNews protipólom Nového času.

Protipólom kresťanských médií sú možno nejaké ateistické, islamské alebo ezoterické médiá, nie mainstreamové spravodajské noviny, rádiá a televízie. Kresťanské médiá sa sústreďujú na duchovné a náboženské témy a nikdy sa nebudú zameriavať na to, čím žije väčšinová spoločnosť, akokoľvek by sme si to želali spolu s mediálnymi expertmi.

Čo teda, ako ďalej, keď konzervatívny čitateľ podozrieva Denník N, SME, Trend, Hospodárske noviny, ani nehovoriac o Pravde alebo bulvári, že mu témy liberálne predžúvajú a to, čo dostane, je skreslené názormi šéfredaktora a jeho zástupcov?

Čo ďalej, ak si povieme, že ak sa takto angažovane správali pri rodových témach, nemajú dôvod nerobiť to aj pri iných témach – vojne na Ukrajine, globálnom otepľovaní alebo parlamentných voľbách o rok?

Myslím si, že tento pocit konzervatívni čitatelia ťažko rozchodia a budú chcieť čítať niečo iné. Verím, že niečo také vznikne. Dúfam, že to nebude jednofarebné médium, ktoré bude vidieť všetko z jednej strany, len opačnej ako liberálne médiá.

Úlohou médií je moderovať diskusiu, priniesť čitateľovi jeden aj druhý, či tretí a štvrtý názor a nechať ho rozhodnúť sa. Majú mať názor, ale nesmie trčať z každého článku a vnucovať sa ešte aj v tiráži. Nesmú uprednostňovať nikoho, ani názorových spriaznencov a kaviarenských kamarátov.

Tomuto verím a tohto sa nevzdám, pretože toto je sloboda médií. Slovenský čitateľ si nezaslúži menej, nezaslúži si ohlodanú a predžutú kosť, chabo ospravedlnenú politickou korektnosťou a toleranciou podľa liberálneho filtra.

Verím, že Slovensko je konzervatívne, že si ctí vlastnú slobodu i slobodu médií – poctivú žurnalistiku, ktorá ponecháva čitateľovi slobodu vytvoriť si vlastný názor bez tlaku a vytvárania pocitu viny.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Buďme všetci elitami, najlepšími v tom, čo robíme

A toto máme odkiaľ, nadávať ľuďom, čo sa o niečo snažili, čo si hodiny odsedeli na prednáškach a odučili a robia šestnásť hodín denne?

SVET

Slovák pomáha pri Mosule: Tu sa bojuje proti najväčšiemu zlu

Po fronte chce Oliver Valentovič len sprchu, pivo a pizzu.

EKONOMIKA

Najväčší mäsokombinát nepatrí do bankrotu, uznal súd

Bankrot navrhovala ukrajinská firma, nakoniec si to rozmyslela.


Už ste čítali?