reklama

Ako ďalej Pezinok? Hra na vlastné tričko alebo spolupráca?

Rok po komunálnych voľbách z pohľadu poslanca Je to približne rok, čo v meste Pezinok prišla zmena. Nastúpil nový primátor a mestské zastupiteľstvo s do veľkej miery úplne novými poslancami.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Nádej, že všetko bude celkom iné a lepšie, sa pred rokom takmer dala krájať. Dlhoročný primátor Oliver Solga prehral veľkým rozdielom, nezískal ani polovicu hlasov nového primátora Igora Hianika, ktorého podporila väčšina voličov.

Aj ja som bol plný nádeje. Bol som jeden z tých, ktorí Igora Hianika pred voľbami povzbudzovali k tomu, aby sa nebál ísť do súťaže o primátorské kreslo. Dokonca som ľudí v OĽANO a SAS presvedčil, aby tieto strany vo voľbách nepodporovali Olivera Solgu, ale zmenu v podobe Igora Hianika. Videl som totiž, že bývalý primátor už mestu nemá čo dať, jeho víziou bolo len si udržiavať moc aj za cenu arogancie a osočovania politických súperov.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Núka sa teraz otázka, či to po roku neľutujem. Odpoviem na to neskôr. Keďže však začal nový rok, rád by som najprv trochu zrekapituloval, čo sa od volieb 2018 v Pezinku podarilo a čo nepodarilo. Tiež skúsim naznačiť, čo nás čaká v roku 2020 a na čo je dôležité nezabudnúť. A zamyslieť sa nad tým, „čo sa to len s nami stalo“, keď sa nám v Pezinku šíri „blbá nálada“.

Niečo sa podarilo

Začnem tým lepším. V prvom rade sa podarilo zmeniť atmosféru. Z rokovaní mestského zastupiteľstva zmizli prehnane emotívne prejavy a reakcie, osočovanie a arogancia v štýle Fekišovce. Áno, občas sa objavia ako závan starých časov, najmä keď na zastupiteľstvo výnimočne zavíta bývalý pán primátor. Pokričí si, porozčuľuje sa, potom buchne kartou o stôl a poberie sa kade ľahšie. Nuž čo, každý má nejakého koníčka.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Veľká väčšina zastupiteľstiev však prebieha vo vecnom duchu, diskutuje sa k téme, hoci aktívne sa zvyčajne zapájajú tak piati-šiesti. Ostatní zvyčajne mlčia. Niektorých poslancov som mesiace nepočul povedať slovko. Hoci počas prestávky pri káve diskutujú ostošesť. No nič, niekomu trvá dlhšie, kým sa odváži. K vecnej diskusii určite prispeli aj priame prenosy z rokovaní, ktoré možno sledovať na Youtube. Transparentnosť robí divy.

Podarilo sa aj pár ďalších, hoci možno málo viditeľných vecí. Napríklad vymeniť šéfa Mestského podniku služieb - firmy, ktorá každý rok zhltne veľkú časť mestského rozpočtu. Rozbehnúť činnosť odborných komisií, do ktorých sa dostalo veľa múdrych a schopných ľudí, ktorí posúvajú mesto dopredu. Aj keď nás niektorí už počas minulého roka opustili. Vyskúšali sme si na chvíľu aj Štefánikovu ako pešiu zónu, o čom mnohí Pezinčania dlho snívali. V centre pred Vianocami pribudlo detské klzisko, atď.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Málo viditeľný posun

Toho, čo sa nepodarilo, je žiaľ oveľa viac. V prvom rade sa v meste podľa mňa urobilo veľmi málo toho, čo vidieť a cítiť, čo by zlepšilo každodenný život obyvateľov a návštevníkov. Mnohé cesty a chodníky v Pezinku sú v otrasnom stave, ak by človek nevedel, že je v Strednej Európe, pri pohľade na ne by zrejme tipoval na nejakú stredoázijskú krajinu.

Nepríjemné je to najmä pri tranzitných uliciach ako Suvorovova+ Panský chodník, SNP, Komenského, Mýtna, Rázusova, Bernolákova, Majakovského, atď. Cesty a chodníky pritom obyvatelia Pezinka pokladajú za najväčšiu prioritu pri zlepšovaní života v meste.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Na začiatku roka 2019 sme sa dohodli, že to bude analytický rok, v ktorom sa zmapuje, ktoré cesty a chodníky sú najdôležitejšie, urobí sa plán opráv, pričom opravovať sa zatiaľ bude iba havarijný stav. Po roku však stále nemáme jasný plán, nevieme čo, kedy a ako sa bude opravovať. Na výmenu rozbitého povrchu ciest a chodníkov pritom netreba ani stavebné povolenia, len to zorganizovať a pustiť sa do roboty.

Nepodarilo sa ani rozbehnúť konečne výstavbu cyklochodníka Pezinok – Limbach. Prerábka spackaného projektu trvá na môj vkus strašne dlho a podľa toho, ako vyzerá výsledok, mám vážne obavy, či bude lepší ako ten predchádzajúci. Len dúfam, že sa skoro zjednotíme na rozumnom riešení a na jar sa konečne začne stavať. Za civilizovaným cyklosvetom máme meškanie už asi pol storočia. Ľúto mi je aj to, že sa nedotiahla cyklocesta cez Grinavskú zákrutu, hoci na ňu boli peniaze aj projekt.

Nezrekonštruovali sa ihriská, futbalový štadión vyzerá stále ako v Bosne, deti si po tréningu nemajú kde dať kofolu, lebo bufet Kopačka je už rok mŕtvy. Podobne kaviareň na plavárni, mestské kúpalisko je stále otvorené len do šiestej a deti sa korčuľujú po parkoviskách, lebo dráhu s rovným povrchom im nemá kto postaviť.

A najhoršie je, že všetci trávime svoj voľný čas v zápchach, pretože sa nám cez centrum denne preváža pol malokarpatského regiónu plus kamióny a dodávky z okolitých priemyselných zón. Obchvat mesta je stále ako yeti – každý už o ňom počul, ale stopy nikto nevie nájsť. V tomto sa tiež nič nepohlo.

Stojí to na ľuďoch

Čo ma však v pezinskej mestskej politike trápi najviac, je nejednota, neúprimnosť a povýšenie osobných ambícií nad budúcnosť mesta a jeho obyvateľov. To znášam naozaj ťažko. Chyby sa pritom stali na oboch stranách. Na strane nového primátora a jeho tímu ma mrzí najmä slabá komunikácia voči poslancom a aj občanom, hoci oproti bývalému vedeniu mesta vidieť pokrok.

My poslanci sme sa však dozvedali o mnohých procesoch na Mestskom úrade veľmi neskoro. Niekedy to boli pre nás naozaj prekvapenia a mnohému, čo sa dialo sme vôbec nerozumeli. Dokonca ani my, ktorí sme súčasťou skupiny, ktorá primátora podporuje, sme na niektoré otázky nedostali uspokojivé odpovede a celú pravdu sme sa občas dozvedali až dodatočne a z pozadia.

Je to veľká škoda, pretože sa tým nebuduje jednota tímu, skôr naopak. Vedie to k znechuteniu a demotivácii, k pochybnostiam o dobrých úmysloch, ktoré sa ťažko vyvracajú. Je mi ľúto, že práve v tomto primátor Igor Hianik najviac zlyhal. Výsledkom je odpadnutie niektorých členov z podporujúcej skupiny poslancov a tiež vytvorenie opozičného poslaneckého klubu.

Verím, že sa z uplynulého roka poučí a v tomto roku dá viac dôrazu na diskusiu, otvorenosť a počúvanie iných. Odporúčam viac trpezlivosti pri vysvetľovaní ako tvrdohlavosti robiť si veci po svojom.

Svoje maslo na hlave však máme aj my, poslanci z takzvaného Tímu Hianik. Chýbali nám skúsenosti z mestského zastupiteľstva, veď veľká väčšina z nás je v ňom prvý raz. Preto sme len postupne prichádzali na veci, ktoré nám mohli napadnúť skôr. Mali sme sa zjednotiť, žiadať si viac informácií, viac komunikovať s ostatnými poslancami, viac ich zapojiť do života mesta. Nechcem sa vyhovárať, aj ja som v tom mohol urobiť viac. Dnes by som všeličo robil inak.

Za, či proti všetkému?

Keď sme však pri komunikácii, treba povedať aj B. Ťažko sa v Pezinku pohne niečo k lepšiemu, keď významnú časť poslancov budú tvoriť ľudia, ktorí kladú svoje osobné ego a ambície nad potreby mesta a jeho obyvateľov. Len tak si totiž viem vysvetliť správanie kolegov, ktorí v osobných rozhovoroch s mnohými projektmi súhlasia, dokonca navrhujú zlepšenia, počas mestského zastupiteľstva ich však len kritizujú a zhadzujú. Keď sa ich opýtate, ako by to teda navrhovali, nevedia povedať nič, pri hlasovaní však návrhy nepodporia.

Typickým sa takéto správanie v posledných mesiacoch stalo najmä pre pána poslanca Romana Mácsa a ďalších kolegov, ktorých okolo seba združil. Pán Mács dokonca dvakrát ani neprišiel na Mestskú radu, kde sa o rôznych návrhoch konštruktívne diskutovalo. Potom však jeho klub tvrdo pracoval na tom, aby návrhy primátora v zastupiteľstve zablokoval - zmenu zmluvy s majiteľmi zámku, voľbu nového riaditeľa Kultúrneho centra, zvýšenie mestských daní a mestský rozpočet na rok 2020, atď.

A podarilo sa. Žiaľ, veľký úspech to nie je. Úprava okolia zámku sa oneskorí, riaditeľa domu kultúry nebudeme mať ešte pár mesiacov a rok začneme s rozpočtovým provizóriom. A dane? Nuž, zvýšiť sa mali najmä štátu a podnikateľom, najmä obchodom ako Tesco a Kaufland.

Ešte pred hlasovaním som presadil pozmeňovací návrh, aby seniori a postihnutí ľudia mali zľavu na daniach z bytov a domov, čiže by sa im dane prakticky nezvyšovali. Ani tak Mácsov klub nebol ochotný zmenu podporiť. Mohli navrhnúť úpravu, po ktorej by za návrh boli ochotní zahlasovať. Lenže oni hlasovať nechceli, chceli návrh torpédovať.

A tak sa v Pezinku tento rok zasa toho veľa neopraví, pretože do rozpočtu nepribudne toľko peňazí, koľko treba. Bude sa variť z toho, čo je. Ale to zrejme pána Mácsa a jeho spojencov netrápi. Vyzerá to, že jeho ambíciou je zabojovať o tri roky o kreslo primátora a tomu podriadi svoju taktiku. V skratke by sa dala nazvať „Čím horšie, tým lepšie“. Blokovať a kaziť, čo sa dá, aby potom mohol počas predvolebnej kampane poukazovať na to, že „ten Hianik je neschopný, nič sa mu v Pezinku nepodarilo“.

Chcieť stať sa primátorom môže prabdaže ktokoľvek, treba to len privítať. Názov klubu „Za Pezinok“ však vyznieva ako trpká irónia, skôr by sa preň hodilo opačné meno. Zdá sa mi to pokrytecké, tváriť sa, ako mi ide o pozdvihnutie života v meste a zároveň blokovať každé zlepšenie. Pánovi Mácsovi by som chcel len pripomenúť, že aká sejba, taká žatva. Býva to tak, že sa človeku jeho chytráctvo zvyčajne vráti ako bumerang práve vtedy, keď to najmenej potrebuje. Čo s touto mojou radou urobí, nechám už na neho, veď každý je strojcom svojho šťastia.

Jednota a vlastné tričko 

A teraz späť k otázke, či neľutujem, že som pred rokom podporil zmenu v podobe nového primátora Igora Hianika. Nie, neľutujem, zmena bola potrebná. Verím, že sa svojej šance chytí tak, aby po štyroch rokoch neľutovali občania tohto mesta. Rok jedna bol rokom učenia sa, rok dva však už musí byť rokom činov, ktoré prinesú hmatateľné zmeny.

To, čo v Pezinku najviac potrebujeme, je jednota. Ak sa schopní ľudia v tomto meste nespoja a nebudú ťahať za jeden povraz, budeme len stále snívať o cyklocestách, mestskej doprave, ihriskách pre deti a mladých, krajšom centre, lepších cestách, školách, škôlkach, športoviskách, atď. atď. Len keď sa spojíme, pohneme veci dopredu. Inak nám nikdy nepostavia ani obchvat mesta, ktorý nám sľubujú už desiatky rokov, ale stále ani poriadne nevieme, kadiaľ pôjde.

Asi som si teraz týmito riadkami vyrobil zopár nepriateľov. Ale netrápi ma to, som priamy človek a iný byť nechcem. Nato, aby občania Pezinka videli reálne zlepšenie svojho života, musíme zabrať všetci a prestať sa pozerať na to, kto je s kým, proti komu a čo z toho kto osobne získa. Bolo by to hlúpe a krátkozraké. Pretože ľudia vidia, kto hrá na seba a v ďalších voľbách mu to zrátajú. Odpovedzme si každý za seba, čo je naším cieľom vo funkcii poslanca, otvorene to dajme najavo a správajme sa podľa toho. Nie sme tu sami pre seba.

Autor je poslancom Mestského zastupiteľstva v Pezinku.

Peter Kremsky

Peter Kremsky

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Bývalý novinár, študent života, skromný obdivovateľ jeho skrytých zákutí. Milujem prírodu, bicykel, cestovanie, dobrodružstvo, výlety a hry s mojimi deťmi, romantiku s mojou manželkou.Priťahujú ma ľudia, z ktorých ide pokora aj keď majú byť na čo hrdí. Fascinuje ma On, Všemohúci, ktorý je nad nami a iba malé poodhalenie jeho diel dáva nášmu životu zmysel.Usilujem sa nestrácať nádej, že z tejto krásnej krajiny bude raz miesto, kde veci fungujú tak, ako majú, kde štát slúži občanom, kde sa dobre žije a odkiaľ ľudia nemusia odchádzať.Venujem sa najmä ekonomike, sociálnej politike a podnikateľskému prostrediu. Od roku 2018 som poslancom Mestského zastupiteľstva v Pezinku. V parlamentných voľbách 2020 ste ma zvolili za poslanca Národnej rady na kandidátke OĽANO. Som predsedom výboru pre hospodárske záležitosti.Viac o mne na www.peterika.wordpress.com Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu